Staré Mesto začalo rekonštrukciu Pistoriho paláca

Mestská časť Staré Mesto sa rozhodla opraviť strechu a obnoviť fasády tejto kultúrnej pamiatky, na projekt získala peniaze z programu Finančného mechanizmu EHP 2009 - 2014 (tzv. nórske fondy). Revitalizácia Pistoriho paláca bude stáť 578 124 eur, projekt musí byť hotový najneskôr do apríla 2017.

Práce na obnove paláca sa začali ešte koncom roka 2015. V súčasnosti robotníci čistia omietky a odstraňujú staré nátery, v jarných mesiacoch plánuje zhotoviteľ začal rozoberať strechu paláca. V rámci revitalizácie dostane Pistoriho palác novú keramickú strešnú krytinu, opravia a omietnu čelnú a dvorovú fasádu kultúrnej pamiatky. Zhotoviteľ by chcel práce stihnúť do konca júna. Projekt je hradený z nórskych fondov. Grant pokryje 85 percent nákladov, Staré Mesto doplatí 86 718 eur.

"Obnovou paláca sa nám podarí zachovať kultúrnu hodnotu pre budúce generácie," povedala na  tlačovej konferencii veľvyslankyňa Nórska Inge Magistad s tým, že revitalizácia vdýchne týmto historickým priestorom nový život. Nádvorie paláca je v súčasnosti zaistené a z bezpečnostných dôvodov uzavreté pre verejnosť.

O grant na revitalizáciu paláca požiadalo Staré Mesto ešte v apríli 2014, obnovu paláca a podmienky čerpania grantu z nórskych fondov vlani vo februári odobrili aj staromestskí poslanci. Pôvodne mal byť projekt hotový najneskôr do apríla tohto roka. Začiatok prác však zdržala kontrola verejného obstarávania. Podľa starostu Števčíka úrad vlády ako správca programu predĺžil termín ukončenia projektu do apríla 2017. Revitalizácia paláca však neskončí len pri oprave strechy a obnove fasád, ako totiž starosta Starého Mesta Radoslav Števčík informoval koncom minulého roka, mestskej časti sa podarilo ušetriť na verejnom obstarávaní. Za ušetrené peniaze by chceli ešte opraviť okná či upraviť nádvorie.

Pistoriho palác, ktorý stojí na Štefánikovej ulici, je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Spravuje ho mestská časť Staré Mesto. Palác dal postaviť koncom 19. storočia lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztori ako vlastný domov a lekáreň. Za palácom mal záhradu siahajúcu až k dnešnému Slavínu, v ktorej pestoval liečivé byliny. Podľa historika Tivadara Ortvaya palác vynikal vkusom a luxusom. Väčšina pôvodného vybavenia sa zachovala a možno ju tu vidieť aj dnes. Zachovaná ostala napríklad kovová brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale, štuková výzdoba či pozlátené fresky na strope. Počas druhej svetovej vojny v paláci sídlilo nemecké veľvyslanectvo, za socializmu tu zriadili Leninovo múzeum. Do roku 2005 sa ešte bočné krídlo paláca využívalo ako Dom zahraničných Slovákov. Potom priestory spustli, palác bol prázdny a chátral.

Od roku 2011 začala mestská časť s premenou paláca na kultúrne centrum. Pomáhalo im pri tom občianske združenie VIA CULTURA Inštitút pre kultúrnu politiku. Spolu sa snažili palác využiť ako kultúrne a komunitné centrum pre obyvateľov i návštevníkov Bratislavy. Občianske združenie spolu s mestskou časťou priestory paláca upratali, zbavili ho plesní a otvorili pre verejnosť. Od roku 2012 slúži ako priestor pre komunitno-kultúrne centrum Starého Mesta. V súčasnosti v  paláci sídli napríklad Divadlo bez domova či Kino Film Europe.

www.staremesto.sk