Staré Mesto sú Staromešťania, nie centrály politických strán

Našu mestskú časť si musíme spravovať tak, aby sa nám tu všetkým dobre žilo. Aby nikto z nás nemal pocit, že jeho problém sa nerieši len preto, že má iné politické presvedčenie, iné vierovyznanie či národnosť.

Miestna samospráva a komunálna politika ako taká by nemali patriť politickým stranám. Na miestnej úrovni sa totiž riešia problémy ulice, štvrte, konkrétnej mestskej časti, nie ideologické spory, či treba ulice zametať zľava, alebo sprava. Pre ľudí žijúcich na tej ulici je totiž úplne jedno, či sa začne zametať zľava alebo sprava, jednoducho musí byť čistá. A na to, žiaľ, straníci v kreslách starostov a primátorov často zabúdajú.

Už samotná kandidatúra zvýhodňuje kandidátov politických strán, ktorí nemusia chodiť od dverí k dverám a uchádzať sa o podporu voličov na petičnú listinu ku kandidatúre na starostu či poslanca. Kandidáti politických strán to majú pred voľbami ľahké - stačí si získať priazeň šéfov niektorej z politických strán alebo hnutí a dostanú stranícku pečiatku, ktorá ich katapultuje do volebného boja. Naopak, nezávislý kandidát, aby sa mohol uchádzať o hlasy voličov vo voľbách, potrebuje najskôr zozbierať stovky podpisov obyvateľov svojho volebného obvodu. V Starom Meste je to osobitne náročné, po uliciach chodia zväčša Nebratislavčania, ak aj narazíte na Bratislavčanov, vo väčšine prípadov nemajú trvalé bydlisko v Starom Meste.

Napriek tomu, že miestna samospráva by nemala patriť politickým stranám, opak je, žiaľ, pravdou. Ukážkovým príkladom je práve staromestská radnica, ktorá sa za posledné štyri roky stala útulkom straníckej nomenklatúry starostkinej SDKÚ-DS. Nie je náhoda, že z kancelárií staromestského miestneho úradu hneď traja úradníci kandidujú na starostov troch mestských častí a jedna úradníčka dokonca kandiduje na primátorku Bratislavy. Žiaľ, taká je realita. Staromešťania platia zo svojich daní aj úradníkov, pre ktorých je staromestská radnica len prechodnou stanicou na ceste do starostovských kresiel v Rači a vo Vrakuni. Ďalší úradníci kandidujú na miestnych poslancov.

Za uplynulé štyri roky museli zo staromestského úradu odísť takmer všetci dlhoroční úradníci, aby uvoľnili miesto nomenklatúre, ktorá po páde Radičovej vlády prišla o miesta v štátnej správe. Za takmer 20 rokov, čo sledujem dianie v samospráve Starého Mesta, nebol tento úrad taký prelezený straníckou hydrou, ako je to v súčasnosti. Nad odbornosťou zvíťazila stranícka príslušnosť, prišli úplne noví ľudia a úrad stratil pamäť. Staromestskí úradníci netušia, čo sa v Starom Meste dialo pred piatimi či desiatimi rokmi, nieto ešte pred dvadsiatimi. Vybavenie triviálnych problémov trvá nekonečne dlho, veď úradníci si musia najskôr naštudovať, ako problém vznikol a ako ho riešili ich predchodcovia pred niekoľkými rokmi. V horšom prípade sa Staromešťania riešenia svojho problému nedočkajú.

Staromestská byrokracia narástla do nebývalých rozmerov. Ukážkovým prípadom je zriadenie postu poradcu zástupcu starostky pre oblasť vzdelávania, mládeže, športu a pre oblasť medzinárodných vzťahov vo februári 2011. Za odmenu 1900 eur mesačne sa poradcom vicestarostu stal stranícky kolega, ktorý v nadchádzajúcich voľbách kandiduje v Petržalke ako IT konzultant. Koľko je na miestnom úrade ešte takýchto poradcov? Prečo potrebujú volení predstavitelia samosprávy radiť? Nestačia im úradníci? A čo poradil IT konzultant v oblasti vzdelávania, mládeže, športu a medzinárodných vzťahov?

Politické strany sa spravidla v opozícii utiekajú k obsadeniu radníc a magistrátov, aby stranícka nomenklatúra prežila do najbližších volieb, po ktorých sa možno vráti do štátnej správy. Inak to nie je ani v Starom Meste. Politické strany ponúkajú Staromešťanom hneď dvoch kandidátov na starostu, ktorí sa nutne potrebujú niekde umiestniť, aby sa mohli postarať o desiatky straníkov, ktorí momentálne potrebujú stály príjem. Čo na tom, že jeden z nich ani nebýva v Starom Meste. Stačí, že má formálne trvalé bydlisko v našej mestskej časti a početnú stranícku podporu.

Staré Mesto, to však nie sú politické strany. Staré Mesto, to sme my, priatelia a susedia, ktorí tu denne žijeme, máme tu trvalý pobyt a platíme tu dane. Nie je podstatné, kto sa tu narodil a kto sa prisťahoval. Podstatné je, aký máme vzťah k mestskej časti, ktorá je naším domovom. Podstatné je, ako sa správame k svojmu okoliu, k svojim susedom.

Viac ako desať rokov som predsedom spoločenstva vlastníkov v dome, kde je vyše 160 bytov. Priznám sa, že doteraz neviem, kto volí akú politickú stranu v parlamentných voľbách, kto je akej národnosti a vierovyznania. Spoločne spravujeme náš dom tak, aby sa nám v ňom všetkým dobre žilo. Keď riešime problémy a havárie, nikoho neuprednostňujeme, ale berieme ohľad na spoločný záujem celého domu, všetkých vlastníkov.

Rovnako by mala fungovať aj miestna samospráva. Bez ohľadu na farbu politického trička. Našu mestskú časť si musíme spravovať tak, aby sa nám tu všetkým dobre žilo. Aby nikto z nás nemal pocit, že jeho problém sa nerieši len preto, že má iné politické presvedčenie, iné vierovyznanie či národnosť. Staré Mesto, to sme my všetci, priatelia.