Obnovme bratislavskú Kalváriu spoločne, priatelia

Projekt obnovy Kalvárie leží kdesi v šuflíku na Miestnom úrade Staré Mesto a Kalvária je vystavená zhubnému vplyvu počasia a času.

Pred 300 rokmi sa zástupcovia prešporskej mestskej rady  a rádu jezuitov dohodli, že na pamiatku víťazstva kresťanstva nad Turkami pri Viedni (1863) postavia na kopci nad mestom Kostol Povýšenia svätého kríža. Základný kameň kaplnky položili 27. mája 1694. V tomto roku boli na tomto kopci vybudované malé zastavenia z dreva, ktoré boli neskôr nahradené barokovými stavbami kaplniek s maľbami a kamennými plastikami. Tak vznikla v Prešporku najväčšia kalvária v strednej Európe, podľa ktorej dostal pomenovanie aj kopec, na ktorom bola vybudovaná.

Koncom 19. storočia dal hlavný architekt mesta vybudovať novú vychádzkovú cestu, ktorá viedla až na vrchol kopca. Prešporský (Bratislavský) okrášľovací spolok tu osadil lavičky a na stranách cesty vysadil javorovú alej a menšie množstvo ihličnanov. Bratislavská Kalvária bola pre obyvateľov mesta nasledujúce desaťročia miestom modlitieb, ale aj vychádzok do prírody. Po 2. svetovej vojne a po komunistickom prevrate sa už nevenovala Kalvárii primeraná pozornosť a sakrálny komplex postupne chátral. Jednotlivé plastiky a zastavenia Krížovej cesty boli značne poškodené alebo úplne zničené. V 70. rokoch musela veľká časť Krížovej cesty ustúpiť výstavbe Pražskej ulice. Torzá niektorých plastík zachránili bratislavskí ochranári. Ako jediná zostala zachovaná v ruinách kaplnka Ecce hommo.

Samospráva mestskej časti Staré Mesto prišla v druhej polovici 90. rokov minulého storočia s myšlienkou obnovy bratislavskej Kalvárie. Väčšina pozemkov na kopci je cirkevných, značnú časť však vlastní aj mesto Bratislava a mestská časť Staré Mesto. V rokoch 1997 - 2001 bol vypracovaný projekt Revitalizácie bratislavskej Kalvárie, ktorý bol financovaný z prostriedkov predvstupovej pomoci Európskej únie PHARE. Autorom projektu je Ing. arch. Akad. arch. Jozef Danák. V októbri 2001 zástupcovia mestskej časti Staré Mesto, Asociácia priemyslu a ochrany prírody a Farnosti Panny Márie Snežnej podpísali Memorandum o projekte Revitalizácie Kalvárie v Bratislave. Na projekt bolo vydané aj stavebné povolenie a začalo sa aj s prácami. V rámci nich boli vykopané základy Kostola Povýšenia Svätého kríža a boli urobené ďalšie archeologické nálezy. Farnosť Panny Márie Snežnej zabezpečila zreštaurovanie mimoriadne vzácnej bronzovej sochy Ukrižovaného Krista, ktorá bola na vrchol Kalvárie umiestnená na prelome 17. a 18. storočia. Odvtedy leží projekt obnovy Kalvárie kdesi v šuflíku na Miestnom úrade Staré Mesto a Kalvária je vystavená zhubnému vplyvu počasia a času.

„Bratislavská Kalvária je fenoménom, predovšetkým v tom zmysle, že bola unikátna vo svojom rozsahu a množstve vzácnych výtvarno-architektonických atribútov. Potom nebola vôbec, čo je fakt súčasný a chce byť preto v naprosto novom podaní a vedomí nádeje, že sa podarí do tohto počinu implantovať i nadčasovosť ako protipól k histórii a zároveň úctu ako protipól k barbarstvu doby neslávne minulej,“ hovorí autor projektu revitalizácie Kalvárie architekt Jozef Danák. Podľa projektu má byť vytvorených  14 úplne nových zastavení Krížovej cesty, pričom jediná zachovaná kaplnka má byť obnovená do pôvodnej podoby. „Na vrchole Kalvárie by mala byť v kontúrach naznačená hmota pôvodnej kaplnky. Efekt nočného nasvietenia má vytvárať nehmotný laserový svetelný kráž, vznášajúci sa v noci nad Bratislavou,“ konštatuje architekt Danák.

Projekt revitalizácie Kalvárie teda stále žije. Je len na vôli samosprávy mestskej časti Staré Mesto a mesta Bratislavy pustiť sa do jeho realizácie. Ak Európska únia pred 13 rokmi podporila prípravu projektovej dokumentácie, je reálny predpoklad, že by mohla podporiť aj samotnú realizáciu. Na jej obnovu by nepochybne prispeli aj bratislavskí veriaci. Cieľom projektu je totiž revitalizácia prírodného prostredia lokality Kalvária, zlepšenie a zachovanie podmienok pre prežitie živočíchov a rastlín typických pre túto lokalitu, zrekonštruovanie a zakonzervovanie zostatkov pôvodnej Krížovej cesty, obnovenie liturgickej funkcie Kalvárie, obnovenie výletného miesta a vytvorenie atraktívneho priestoru na oddych a rekreáciu Bratislavčanov a návštevníkov mesta a vytvorenie novej netradičnej vyhliadky s panoramatickým výhľadom na Bratislavu. To všetko je dôvod sa do obnovy Kalvárie opäť pustiť.

Bratislavská Kalvária sa pred 300 rokmi stala symbolom víťazstva kresťanov nad Turkami. Bitka pri Viedni bola jedným z najvýznamnejších okamihov v histórii európskeho kresťanstva a európskej civilizácie vôbec. Ak by vtedy Turci dobyli Viedeň, dnes by mapa Európy vyzerala celkom inak. Som preto presvedčený, že je povinnosťou mestskej časti Staré Mesto, mesta Bratislavy a Rímskokatolíckej cirkvi vrátiť sa k pôvodnému projektu revitalizácie Kalvárie a urobiť všetko preto, aby sa opäť stala nielen dôstojným miestom modlitieb staromestských a bratislavských veriacich, ale aj miestom vychádzok, oddychu a rekreácie obyvateľov a návštevníkov mesta.

Bratislavskí a staromestskí veriaci si už našli cestu na Kalváriu. Od roku 2003 sa konajú pešie púte nielen na bratislavskej Kalvárii, ale aj cez Železnú studničku a Kačín až do Marianky. Pravidelné Krížové cesty s podporou Bratislavskej arcidiecézy sa konajú na bratislavskej Kalvárii vždy v nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Najbližšia novembrová Krížová cesta bude mimoriadne prvú nedeľu 2. novembra 2014 a bude za zosnulých a za duše v očistci. Tradičné stretnutie pútnikov je pod lesom na ulici Za Sokolovňou o 15.30 h. Peší prístup je zo zastávky MHD Sokolská, ďalej hore schodmi pri bistre 7 PERÓN a po ďalších schodoch vľavo na ulicu Za Sokolovňou. Keďže Krížová cesta vedie lesom, je vhodné zvoliť si primeranú obuv. Svätá omša bude po púti Krížovej cesty v Kostole Panny Márie Snežnej o 17.00 h.